O nás   Kontakt   Články   Cenníky    Akcie    Referencie    E-mail    Burza - Inzeráty   
  Prihlásenie:
      
  Meno:   
  Heslo:   
   
  Registrácia  
  Zabudli ste heslo ?  
   
  Chladenie:
  O chladení  
  Chladenie mlieka  
  Chladiace boxy  
  Výrobníky ľadovej vody  
  Katalóg náhradných dielov  
     
  Dojenie:
 
 
  O dojení  
  Dojenie pre kravy  
  Dojenie pre ovce  
  Katalóg náhradných dielov  
     
  Klimatizácie:
 
 
  O klimatizáciách  
  Artel  
  Toshiba  
  Xideko  
  Splendid  
  Haier  
 
  Pálenice:
 
 
  O páleniciach  
 
  Ponúkané služby:
 
  Opravy  
  Inštalácie  
 

 Základné informácie o chladení mlieka:

 
     Investícia do chladiaceho zariadenia nie je vo všeobecnosti lacná záležitosť. Preto by sa mal ten, kto sa rozhodol do chladiaceho zariadenia na mlieko investovať, rozhodovať na základe čo najväčšieho množstva informácii. Na tomto mieste Vám okrem informácii o nami ponúkaných výrobkoch poskytneme aj všeobecné informácie, ktoré Vám pomôžu lepšie sa zorientovať v danej problematike.
 
     Najskôr je dobré ujasniť si kapacitu chladiaceho zariadenia na mlieko. Zariadenie na aké množstvo mlieka potrebujeme v súčasnej dobe? Nebude sa toto množstvo meniť v krátkej budúcnosti?
Veľmi dôležitou otázkou sú požiadavky mliekárne na kvalitu mlieka aj z hľadiska zamerania výroby mliekárne.
Pretože chladiaca nádrž na mlieko je investícia, kde sa predpokladá dlhá životnosť, vyvstávajú tu otázky energetickej náročnosti chladiacich zariadení a možností modernizácie chladiacich zariadení.
 
     Každý, kto sa zaoberá týmito otázkami, narazí na pojmy systém priameho chladenia a systém nepriameho chladenia. Ponúkame Vám krátke porovnanie oboch systémov.
 
Hlavné rozdiely medzi priamym a nepriamym chladením mlieka:
 
Vysvetlenie pojmov:
Priame chladenie:  
systém, kde chladiace médium - chladivo prechádza v duplikátnom dne mliečneho tanku a odoberá tak teplo z mlieka priamo cez vnútornú stenu mliečneho tanku. Pri tomto systéme nie je možná akumulácia chladu.
Nepriame chladenie: 
Systém, kde chladiace médium - chladivo prechádza v trubkovom výparníku chladiaceho tanku, ktorého konštrukcia je uložená na dne tzv. vodnej vane chladiaceho tanku a je ponorená vo vode. Vlastný mliečny tank má potom už jednoduchú stenu (nie duplikátnu). Systém pracuje tak, že chladivo vo výparníku pracuje s odparovaciou teplotou - 10°C a na trubkách výparníka tvorí z okolitej vody ľad. Tento ľad ochladzuje okolitú vodu na teplotu + 0,5 až + 1°C. Táto ľadová voda je potom ostrekovacím systémom chladiaceho tanku priamo striekaná na vonkajšiu stranu mliečneho tanku a intenzívnym spôsobom tak odoberá teplo z chladeného mlieka. Ľadová voda sa tak ohrieva a vracia sa späť do vodnej vane tanku, kde sa prechodom okolo zásoby ľadu na výparníku opäť ochladí na počiatočnú teplotu a je znovu použitá k intenzívnemu chladeniu plášťa mliečneho tanku a tým i mlieka.
Z uvedeného teda vyplýva, že mlieko je chladené nepriamo prostredníctvom ľadovej vody.
Tento systém pracuje na základe akumulácie chladu vo forme ľadu, keď pred začiatkom dojenia je pripravené cca 85% celkovej potreby chladu na vychladenie 1 podoja vo forme akumulácie.
  
Porovnanie oboch systémov podľa jednotlivých hľadísk: 
 
 1) Kvalita mlieka pre následné mliekarenské spracovanie
Pri priamom chladení je mlieko zaťažené veľkým tepelným spádom medzi vstupnou teplotou mlieka a teplotou steny mliečneho tanku, na ktorú priamo pôsobí odparovacia teplota chladiva. Táto vysoká tepelná záťaž spôsobuje v mlieku nevratné zmeny v zložení, ktoré neumožňujú jeho použitie pre výrobu syrov, jogurtov atď.. Pri nesprávne nastavenom chladiacom okruhu dochádza veľmi často ku zmrznutiu mlieka na chladiacej stene tanku, obzvlášť pri začiatku plnenia tanku a potom takto vytvorený mliečny ľad pôsobí ako izolant a naopak veľmi rapídne znižuje chladiacu účinnosť tankov s priamym chladením a tieto tanky tak všeobecne veľmi obtiažne spĺňajú požiadavku europskej normy ISO 5708 na schladenie mlieka na konečnú teplotu + 4°C do 150 minút po naplnení do tanku.
Pri nepriamom chladení je mlieko chladené ľadovou vodou a tepelný spád nie je preto tak veľký. Tepelná záťaž preto nie je tak veľká a hlavne nikdy pri tomto systéme nemôže dôjsť k zmrznutiu mlieka, pretože ľadová chladiaca voda má vždy teplotu +1°C. Naviac priamy ostrek tanku ľadovou vodou je pre odvod tepla z mlieka účinnejší a výsledkom je tá skutočnosť, že tieto tanky bez problémov spĺňajú požiadavku vyššie uvedenej normy a čas vychladenia mlieka sa pohybuje medzi 120 až 130 minútami. Mlieko si tak zachováva všetky svoje mikrobiálne kvality a je z neho možné následne vyrábať čokoľvek.
  
2) Obstarávacie náklady na tanky
Tank s priamym systémom chladenia je konštrukčne jednoduchší, menej materiálovo náročný a rovnako i jeho výroba nie je tak časovo náročná. Z toho vyplýva aj konečná predajná cena, ktorá by mala byť nižšia oproti druhému systému.
Tank s nepriamym systémom je konštrukčne zložitejší, viac materiálovo náročný a rovnako aj pracnosť na jeho výrobu je väčšia. Z toho vyplýva, že aj konečná predajná cena je vyššia oproti systému s priamym chladením.
 
3) Energetická náročnosť jednotlivých systémov
Tank s priamym systémom chladenia aby sa aspoň priblížil požiadavke normy na rýchlosť chladenia vyžaduje inštaláciu chladiacich kondenzačných jednotiek (CHKJ) s podstatne väčším chladiacim výkonom a teda i elektrickým príkonom. Naviac táto energia sa spotrebováva v dobe energetickej špičky, kedy sa na farme svieti, beží dojenie a ďalšie náročné spotrebiče. Všeobecne je možné povedať, že potrebný energetický príkon je zhruba dvojnásobný oproti systému s nepriamym chladením.
Tank s nepriamym systémom vplyvom toho faktu, že pracuje akumulačným spôsobom, vyžaduje podstatne menšiu CHKJ a teda i inštalovaný príkon je zhruba polovičný oproti systému priamemu.
Naviac sa táto energia nemusí čerpať v dobe energetickej špičky, čo je nesporným prínosom pre užívateľa.
 
4) Merná spotreba elektrickej energie 
Tank s priamym systémom chladenia vplyvom toho faktu, že nepotrebuje žiadne obehové čerpadlo v systéme obehu chladiva, má všeobecne nižšiu mernú spotrebu energie 
o cca 10 - 15 % , ale ide o energiu „drahú“ čerpanú v dobe energetickej špičky.
Tank s nepriamym systémom vplyvom toho faktu, že pre obeh chladiacej ľadovej vody potrebuje obehové čerpadlo, tak má mernú spotrebu vyššiu, ale ide v rozhodujúcej miere o energiu „lacnú“, čerpanú v dobe mimo energetickú špičku. 
 
5) Tlakové pomery v chladiacich okruhoch
Pri priamom systéme chladenia nie je konštantná odparovacia teplota chladiva a s tým súvisí i nerovnomerný tlakový priebeh v jednotlivých fázach chladiaceho procesu. To má za následok znižovanie životnosti chladiacich kompresorov.
Ďalej pri sanitácií vnútorného priestoru tanku horúcou vodou je výparníkové dno namáhané vyšším tlakom v duplikátnom plášti, kde dochádza k ohrevu zostatkových pár chladiva.
Pri nepriamom systéme chladenia je konštantná odparovacia teplota chladiva a s tým súvisí i rovnomerný tlakový priebeh v jednotlivých fázach chladiaceho procesu. To má za následok rovnomerný chod a zvýšenie životnosti chladiacich kompresorov.
Ďalej pri sanitácií vnútorného priestoru tanku horúcou vodou nedochádza k dodatočnému zaťažovaniu plášťa tanku, pretože zásoba ľadovej vody je pod úrovňou vnútorného plášťa tanku.
 
6) Opravitelnosť tankov pri poruche výparníkového dna poprípade trubkového výparníku
Pri poruche výparníkového dna pri tanku s priamym chladením je jednak veľmi obtiažne určiť miesto netesnosti a úniku chladiva cez okolitú PUR izoláciu do okolia a v naprostej väčšine prípadov to znamená kompletne rozobrať izolačný plášť tanku, odstrániť izolačnú hmotu až na čistý povrch duplikátneho plášťa, duplikátny plášť naplniť tlakovým dusíkom a až potom je možné po presnom zistení miesta netesnosti previesť príslušnú opravu. Túto opravu môže v podstate previesť len výrobca, alebo veľmi špecializovaný servis. Nedá sa v žiadnom prípade previesť na mieste u zákazníka a vždy znamená pre zákazníka riešiť náhradný spôsob chladenia po dobu opravy tanku. Cena tejto opravy je samozrejme veľmi vysoká a môže dosiahnuť až 50 % ceny nového tanku.
Pri poruche trubkového výparníku pri tanku s nepriamym chladením je veľmi jednoduchá identifikácia tejto poruchy (olejové škvrny na hladine ľadovej vody). Konštrukčné riešenie týchto tankov umožňuje previesť následnú opravu a poprípade výmenu celého výparníka priamo u zákazníka a táto oprava sa dá previesť medzi ranným a večerným dojením. Zákazník nie je teda nútený zaisťovať náhradný spôsob chladenia a cena opravy je podstatne nižšia než pri tanku s priamym chladením.
 
 7) Možnosť urýchleného schladenia mlieka s využitím predchladiča
Pri tankoch s priamym chladením je táto možnosť len s nevratným použitím studničnej vody o teplote cca 12 - 15°C, kedy je nutné nájsť využitie pre takto ohriatu vodu. Táto studničná voda vplyvom svojej teploty má podstatne nižší predchladzovací účinok v porovnaní s ľadovou vodou 1°C
Pri tankoch s nepriamym spôsobom chladenia je možné namontovať externé čerpadlo ľadovej vody, ktoré túto ľadovú vodu tlačí do predchladiča a takto oteplenú ju vracia späť do chladiaceho tanku a celý cyklus sa opakuje. Účinnosť tohto systému je podstatne vyššia a je možné napr. s použitím doskových predchladičov dosiahnuť okamžité zníženie teploty mlieka na úroveň 10°C. Táto možnosť má podstatný vplyv na výslednú kvalitu mlieka.